Scéna.cz 

Mníchovská Popoluška - Divadlo na Gärtnerovom námestí

Boli by sme radi, ak by ste sa vy, vážení čitatelia, s nami na týchto miestach stretávali pravidelne nad novým cyklom článkov o európskych operných domoch. Nebudeme sa v nich ani tak zaoberať históriou či tradíciou jednotlivých domov, ale pokúsime sa naopak priniesť informácie aktuálne a praktické – aká je panujúca vízia a politika divadla, čo z aktuálneho repertoáru je hodné odporúčania, čo mimoriadneho sa v divadle chystá, ale aj kde a ako zohnať vstupenky a tak ďalej. Možno vás tak inšpirujeme k malému výletu do neďalekej i vzdialenejšej cudziny.

Azda trochu prekvapujúco sme si pre „pilotný“ článok vybrali medailón mníchovského Štátneho divadla na Gärtnerovom námestí ako znie jeho oficiálny názov, hoci Mníchovčania mu nepovedia inak než „Gärtnerplatztheater“. Je to divadlo z rodu tých, ktoré sa musia uspokojiť s existenciou v tieni svojho slávnejšieho suseda – podobne ako napr. viedenská Volksoper, berlínska či parížska Komická opera apod., aj Gärtnerplatztheater vzniklo ako „ľudová opera“ na niekdajšej periférii, dnes obľúbenej štvrte Isarvorstadt. Oproti omnoho známejšej Bavorskej štátnej opere čelí toto divadlo viacerým problémom, okrem iného s nevyrovnanou kvalitou svojich produkcií a s tým súvisiacim menším diváckym záujmom. Po mnohých rokoch bol od tejto sezóny menovaný nový intendant divadla Ulrich Peters, který nahradil Klausa Schultza. Má jednoznačnú úlohu – urobiť opäť túto Popolušku atraktívnou a hoci začal kontroverznými krokmi (napr. zrušením kvalitného a dobre zavedeného baletného telesa Philipa Taylora BallettTheater München a jeho nahradenie novou značkou a novým šéfom TanzTheaterMünchen), podľa mediálnej pozornosti súdiac sa zdá, že sa mu bude dariť svoj plán napĺňať.

Aktuálna sezóna zahŕňa široký diapazón od klasiky po súčasnú hudbu, hoci sa siaha skôr po osvedčených tituloch a riskuje sa menej, než tomu bolo po minulé roky (napr. mimoriadny cyklus nehraných opier 20. storočia). Treba však rovno povedať, že sa to tomuto divadlo, ktoré má vo vienku ľahšiu múzu, dá odpustiť. Z repertoáru sa mierne vymyká avizovaná novinka – Verdiho zbojníci –, ktorá bude dokonca uvedená v originálnom znení, čo tu bývalo prísne zakázané. I z pozoruhodných starších inscenácií však mnohé stoja za videnie (na Scéne sme písali o málo hrávaných Veselých paničkách windsorských a o Lortzingovej Undine).

Zatiaľ poslednou premiérou súboru bola aj u nás známa Glassova opera Kráska a Zviera (La Belle et la Bête). Inscenačný tím tvorili čerstvý šéfdirigent David Stahl a hosťujúca režisérka Rosamund Gilmore. Pri všetkým výhradám, ktoré chovám ku Glassovej hudbe musím priznať, že akási jej zvláštna melanchólia inšpirovala tvorcov k sugestívnemu výtvarnému divadlu s intenzívnym emotívnym zážitkom. Pritom treba povedať, že ho režisérka docielila predovšetkým prácou na hereckých postavách, ktoré vierohodne zobrazovali vnútorný psychický stav konajúcich osôb, podporený výtvarnou náladou scény či usmernený maskou (Zviera). Dôslednú prácu orchestrálnych hráčov nech dokumentuje malá audio ukážka z predohry k opere (orchester divadla Staatstheater am Gärtnerplatz diriguje David Stahl). Možno vás naláka k návšteve menšieho, no pozoruhodného divadla.